Tento rok sa mi podarilo po viacerých beániách, lámavicách a iných študentský akciách byť aj fotografom dvojitého komba PÁROCK & BAŽANT NA MLYNOCH. Oficiálne fotky si pozriete priamo na stránkach podujatí. V tomto článku mi ide o niečo iné.
Aj keď som za posledný rok pobehal mnoho koncertov rôznych slovenských ale i zahraničných interpretov, dnešok bol zvláštny. Priznávam, z tohtoročného line upu Bažanta som mal isté pochybnosti. Po skvelom piatkovom párku bola latka hroooozne vysoko. No ako hovorím, niečo sa zmenilo. Tri vystúpenia u mňa dnes jednoznačne dostali pečiatku NAJ a tak som sa ich trošku rozhodol priblížiť v nasledujúcej galérii. Dnes som si opäť vybral trošku retro čiernobielu grainovú verziu (veď obyčajné fotky budú v reporte).
Najfotogenickejší
Tento blog píšem vo vlaku o 4:38 ráno, keďže som sa vybral vyspať sa domov. Nuž, čudná myseľ - čudné činy. Ale späť k veci (alebo spať?).
Prvé moje naj patrí Jane Kirschner, ktorej koncert ešte aj po ôsmych hodinách neprestáva zaneprázdňovať moju myseľ. Krásna, spontánna, emotívna... pre mňa nepochybne vrchol umeleckosti a precítenia prejavu. A tak sa stal aj najfotogenickejším.
Už pred koncertom, keď som ešte len tušil, že pôjde o niečo príjemné a jedinečné, som si začal Janu všímať prostredníctvom foťáku trošku dôkladnejšie ako obvykle. Či to bolo ľahkosťou jej prejavu, alebo mi len prišla sympatická, to už teraz neviem. Možno práve z fotiek pochopíte moje pocity.
Najbizarnejší
Možno bizarný nie je to správne slovo. Ale ako pomenujete niečo, čo sa vymyká tradičným stereotypom, šokuje vás to a nikdy ste to ešte nevideli? Presne takto sa dá opísať vystúpenie hviezdy večera s menom GRAHAM CANDY. Že ste o ňom nikdy nepočuli? Tak vám trošku osviežim pamäť. "Far away, far awa-ay..." alebo "All alone she moves... Into a broken paradise surrounded by the colored lights"... Už vám to niečo hovorí, však? No ale veď to spieva žena.
A to je na tom to bizarné. Spieva to práve tento austrálsky showman, ktorý si svojim extrovertným bláznovstvom a mierne prefajčeným výrazom v tvári už po prvej pesničke podmanil celú Mlynskú dolinu. Či už išlo len o úpravu hlasu jeho kolegom klávesákom/basákom, alebo ide o jeho pravý hlas už momentálne neviem určiť. Viem Vám ale ukázať aspoň kúsok z jeho vystúpenia prostredníctvom týchto záberov.
Tretiemu koncertu ani nebudem písať názov, pretože už aj tak je toto môj najdlhší článok na tomto blogu a už teraz je veľká pravdepodobnosť, že ho nikto z Vás nedočíta. (nebudem to brať osobne...).
Posledným koncertom, ktorý som sa sem rozhodol zaradiť je koncert Kristíny. Nie nezbláznil som sa. Neviem si pomôcť, ale krajšie stvorenie som už na vlastné oči dlho nevidel. A to si ešte zoberte ovácie pri horehroní, či východňárskom "Ta Ňe?". Možno prehnané, ale je to tak...
Komentáre
Zverejnenie komentára