Budíček o 4:00. Áno, priznám sa, vstal som až o dvadsať minúť neskôr na klopanie môjho otca. Ale čo už, organizmu nerozkážeš a hlavne nie po krásnych štyroch hodinách spánku.
Na internáte som si zabudol nabíjačku a potreboval som skriptá na skúšku. Tak mi napadlo, že sa zveziem do "Nášho Mesta" (niečo pre fanúšikov Dominika Dána) radšej autom, ako znova čakať hodinu na meškajúci vlak. Malo to však háčik...
Do otvorenia kníhkupectva mi ostali 3 hodiny času. Všetko zavreté, skoro ráno... čo robiť. Myslel som na to však už doma, tak som si zobral aj moju zlatú canónku. Východ slnka ma už chytil síce pri vstupe na diaľnicu, ale ranné mesto má čaro aj za svetla. No každopádne, skončilo to 12 000 krokmi v mobilnej aplikácií.
Keď som bol už aj na internáte, šlohol som si z izby statív. Timelapsy som nerobil už vyše roka, tak som sa celkom tešil, že si zas konečne niečo potočím. Klasické zábery ako jeden, druhý, tretí most, panoráma Bratislavy z hradu, či ranná zálievka parčíkov pri Eurovei.
Znie to pekne, no pravda je taká, že matematická štatistika mi nedovolila venovať sa ničomu inému a tak tie videá nezeditujem asi nikdy. No tak som ich aspoň zostrihal za minútku do krátkeho videa na osvieženie tohto článku.
Tak isto fotiek pridám len pár, ale snáď sa na nich dostatočne podarí zachytiť ranný feel malého-veľkého mesta. Niekedy možno aj nezvyčajne...
A toto je ona... tá čo za to všetko môže! #hateStatistika
Komentáre
Zverejnenie komentára